„Buďte vodou“. Toto je heslo demonštrantov s maskami v Hongkongu. Zdá sa, že predstavuje boj občanov za právo byť beztvarý a anonymný v dave, a to aj pri výkone práva na protest proti dozoru zo strany štátnych orgánov.
Je nepopierateľné, že aplikácie používané na identifikáciu alebo overenie totožnosti osoby prostredníctvom technológie rozpoznávania tváre, sa v mnohých aspektoch každodenného života vyskytujú čoraz viac. Používa sa na označovanie ľudí na platformách sociálnych médií a na odomykanie inteligentných telefónov. V Číne sa používa na odbavenie na letiskách či na sledovanie pozornosti žiakov v školách.
Vzhľadom na to, že doteraz neexistovala osobitná regulácia, súkromné spoločnosti a verejné orgány v demokratických ako aj v autoritárskych štátoch prijali túto technológiu na rôzne účely. V spoločnosti neexistuje konsenzus o etike uznania tváre a rastú pochybnosti, pokiaľ ide o jej súlad so zákonom, ako aj o jeho etickú udržateľnosť z dlhodobého hľadiska.
Účely, ktoré viedli k zavedeniu technológie rozpoznania tváre, sa na prvý pohľad môžu zdať nazávadné. Zdá sa byť vhodné použiť túto technológiu na overenie totožnosti osoby na základe obrazu tváre, napríklad na hraniciach vrátane v EÚ. Ďalšou úrovňou je použitie na určenie totožnosti neznámej osoby porovnaním jej obrazu s rozsiahlou databázou snímok známych jednotlivcov.
Vaša tvár
Politici reagujú na ľudový pocit neistoty alebo strachu, ktorý spája pohyb cudzincov cez hranice so zločinom a terorizmom. Rozpoznávanie tváre sa prezentuje ako sila efektívnej bezpečnosti, verejného poriadku a kontroly hraníc. Rozpoznanie tváre je kľúčovou súčasťou všeobecného monitorovacieho aparátu rozmiestneného na kontrolu obyvateľov v Sin-ťiangu, ktorý vláda odôvodňuje bojom proti terorizmu.
Cieľom Francúzska je byť prvou európskou krajinou, ktorá používa túto technológiu na udelenie digitálnej identity. Medzitým švédsky orgán na ochranu údajov nedávno uložil škole pokutu za testovanie technológie rozpoznávania tváre s cieľom sledovať návštevnosť jej študentov.
Hoci sa v priebehu rokovaní o GDPR a smernici o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva neuskutočnila žiadna veľká diskusia o technológii rozpoznávania tváre, právne predpisy boli navrhnuté tak, aby sa mohli časom prispôsobiť technologickým vývojom.
GDPR
Problémy s ochranou súkromia a údajov pri rozpoznávaní tváre, rovnako ako všetky formy získavania údajov a dohľadu nad nimi, sú celkom jednoduché.
Pravidlá EÚ o ochrane osobných údajov jasne pokrývajú spracovanie biometrických údajov, ktoré zahŕňajú snímky tváre: „týkajúce sa fyzikálnych, fyziologických alebo behaviorálnych charakteristík fyzickej osoby, ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu tejto fyzickej osoby“ (GDPR čl. 2 (14)). GDPR vo všeobecnosti zakazuje spracovanie biometrických údajov na účely jednoznačnej identifikácie, pokiaľ sa nemožno spoľahnúť na jednu z desiatich výnimiek uvedených v čl. 9 (2).
Každý zásah do základných práv podľa článku 52 charty musí byť preukázateľne potrebný. Existuje nejaký dôkaz, že túto technológiu vôbec potrebujeme? Neexistujú skutočne iné menej rušivé prostriedky na dosiahnutie toho istého cieľa? Je zrejmé, že „účinnosť“ a „pohodlie“ nemôžu stačiť.
Právny základ
Mohol by existovať platný právny základ na uplatňovanie tejto technológie, pretože sa spolieha na rozsiahle spracovanie citlivých údajov? Súhlas by mal byť výslovný, ako aj slobodný, informovaný a konkrétny. Bezpochyby sa však osoba nemôže rozhodnúť, ešte menej sa prihlásiť, keď potrebuje prístup do verejných priestorov, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad rozpoznaním tváre. Podľa článku 9 ods. 2 písm. G) majú vnútroštátne zákonodarné orgány a zákonodarné orgány EÚ právomoc rozhodovať o prípadoch, v ktorých použitie tejto technológie zaručuje primeraný a potrebný zásah do ľudských práv.
Zodpovednosť a transparentnosť
Zavedenie tejto technológie sa doteraz vyznačovalo nejasnosťou. V zásade nevieme, ako údaje používajú tí, ktorí ich zhromažďujú, kto má prístup a komu sú zasielané, ako dlho ich uchovávajú, ako sa vytvára profil a kto je na konci zodpovedný za automatizované rozhodovanie. Okrem toho je takmer nemožné zistiť pôvod vstupných údajov; systémy rozpoznávania tváre sú napájané mnohými obrázkami zozbieranými prostredníctvom internetu a sociálnych médií bez nášho súhlasu. V dôsledku toho sa ktokoľvek mohol stať obeťou algoritmu a podľa toho byť kategorizovaný (a pravdepodobne viac diskriminovaný).
Napokon sú veľké pochybnosti o súlade technológie so zásadami o ochrane osobných údajov. Technológia rozpoznávania tváre nebola nikdy úplne presná, a to má vážne následky na to, aby boli jednotlivci nesprávne identifikovaní, či už sú zločinci alebo nie. Cieľ „presnosti“ znamená logiku, ktorá vedie k nekonečnému zhromažďovaniu (citlivých) údajov, aby sa zdokonalil v konečnom dôsledku nedokonalý algoritmus. V skutočnosti nikdy nebude dostatok údajov na elimináciu zaujatosti a rizika falošných pozitív alebo falošných negatív.
Ochrana osobných údajov
Tvár osoby je vzácnym a krehkým prvkom jej identity a pocitu jedinečnosti. Časom sa zmení vzhľad a môže sa rozhodnúť, že ju zakryje alebo ju kozmeticky zmení – to je jej základná sloboda. Premena ľudskej tváre na iný objekt na meranie a kategorizáciu automatizovanými procesmi riadenými výkonnými spoločnosťami a vládami sa dotýka práva na ľudskú dôstojnosť – a to aj bez hrozby, že sa použije ako nástroj na utláčanie autoritárskym štátom.
Okrem toho má tendenciu byť testovaný na najchudobnejších a najzraniteľnejších skupinách spoločnosti, etnických menšín, migrantov a detí.
Ak by sa táto technológia skombinovala s inými verejne dostupnými informáciami a technikami, mohla by zjavne ochrániť individuálnu slobodu prejavu a združovania. V Hongkongu sa tvár stala ústredným bodom. Nosenie masiek je reakciou na rozpoznávanie tváre a podľa nového zákona je naopak zakázané.
Zdá sa, že rozpoznávanie tváre sa presadzuje ako riešenie problému, ktorý neexistuje. Preto sa niekoľko jurisdikcií na celom svete posunulo, aby uvalili moratórium na používanie technológie.
Potrebujeme posúdiť nielen technológiu na základe jej vlastných zásluh, ale aj pravdepodobný smer cesty, ak sa bude naďalej rozširovať čoraz viac. Ďalšou fázou bude tlak na prijatie ďalších foriem objektivizácie ľudskej bytosti, chôdze, emócií, mozgových vĺn. Teraz je okamih, keď EÚ diskutuje o etike AI (umelej inteligencie) a potrebe regulácie, aby určila, či – ak vôbec – možno v demokratickej spoločnosti povoliť technológiu rozpoznávania tváre. Ak je odpoveď áno, potom sa obrátime na otázky o tom, ako a aké záruky a zodpovednosť sa majú zaviesť.
zdroj: EUROPEAN DATA PROTECTION SUPERVISOR
Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať :
obchod@canex.sk / +421 918 450 870
