ZDIEĽAŤ

Kamerový dohľad
(Kamerový systém) je a zostáva tým najdôležitejším prvkom, pokiaľ ide o bezpečnosť. Avšak s technologickým pokrokom a novinkami z nedávnych rokov je spojené tiež veľa mylných predstáv a falošných očakávaní. Vynaliezaví autori nespočetných televíznych kriminálnych seriálov ukazujú obrazovú technológiu, ktorá vykonáva zázraky. Ale čo je skutočne možné a čo je fikcia? Spoločnosť Axis Communications odhaľuje sedem najväčších mýtov.

1. Klasika: digitálny zoom
Mýtus: Digitálne približovanie obrazu figuruje v mnohých televíznych kriminálnych seriáloch. Vyšetrovatelia dostanú záznam z bezpečnostnej kamery a zväčšia si určitú časť obrazu, napríklad odraz v okennej tabuli. Prvý krok sa zvyčajne zdá byť ešte reálny: Pixely sa zväčšia a nemožno nič rozoznať. Ale v tomto okamihu prichádza vymyslená časť postupu: Technický program v niekoľkých krokoch obraz zväčší a nakoniec ukáže úsek obrazu vo vysokom rozlíšení. Skutočne extrémna situácia nastáva vtedy, keď vyšetrovatelia chcú zistiť farbu očí človeka a dostanú krištáľovo čistý obraz dúhovky.

Skutočnosť: Televízia ukazuje imaginárny digitálny zoom s rozsahom rádovo dvoj alebo trojciferných hodnôt megapixelov. Tieto rozlíšenia môžu síce byť teoreticky možné, ale v skutočnej technológii sledovania sú spojené s príliš mnohými obmedzeniami. Väčšina nainštalovaných kamier je stále ešte analógová. A pokiaľ ide o kamery IP na profesionálnej úrovni, 1080p HDTV nie je súčasťou všeobecne používaného štandardu. Kamery s ultra-vysokým rozlíšením 4K HD sa dostali na trh až v roku 2014 a kým sa začnú používať v širokom meradle, bude to ešte chvíľu trvať.

2. V tme sú všetky mačky sivé
Mýtus: Veľa zločinov je páchaných pod rúškom tmy. Počas forenzného vyšetrovania sú však k dispozícii ostré a kontrastné obrazové záznamy.

Skutočnosť: Záznamy nasnímané v noci na zle osvetlených miestach sú zvyčajne zrnité. Rozmazanie spôsobené pohybom sa značne zvyšuje. Za podobných podmienok fotografi používajú na kompenzáciu dlhší expozičný čas, ale tento postup nepripadá do úvahy v prípade bezpečnostných kamier. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa pre identifikačné účely používajú nočné fotografie so zložitým doplnkovým osvetlením. Vozidlá možno identifikovať iba vtedy, keď stoja alebo sa pohybujú veľmi pomaly – ak je vôbec možné ich rozoznať.

Sedem mýtov o kamerovom dohľade
Príklad: Obrázok ukazuje rovnakú scénu vyfotografovanú štyrmi zariadeniami

a) Termálna kamera: Osoba je v prostredí jasne viditeľná.
b) Pevná expozičná doba 1/6 sekundy: Značné rozmazanie; osoba je ťažko rozoznateľná.
c) Expozičná doba 1/30 (najkratšie možné štandardné nastavenie): Osoba je teraz jasne viditeľná, ale obraz je zodpovedajúcim spôsobom tmavý.
d) Expozičná doba 1/2 sekundy: Obraz je jasný a farebný, ale osoba je takmer úplne neviditeľná. Pre bezpečnostné účely je tento druh fotografie nepoužiteľný.

3. Záznamy nasnímané z výšky
Mýtus: Vyšetrovatelia dostanú obraz z bezpečnostnej kamery, ktorý zachytáva čelný pohľad na podozrivú osobu. Tento obraz môžu používať pre ďalšie vyšetrovanie, napríklad pre vypočúvanie osôb zo susedstva.

Skutočnosť: Kamery sú zvyčajne umiestnené dosť vysoko alebo mimo dosahu osôb, aby boli chránené pred neoprávnenou manipuláciou a vandalmi. To znamená, že sú nasmerované nadol pod veľmi ostrým uhlom. Čelné zábery teda môžu vzniknúť iba vtedy, keď snímaná osoba zakloní hlavu dozadu a pozrie sa priamo do kamery. Vo filmoch ukazované čelné zábery by bolo možné natočiť, ak by kamera bola nainštalovaná na stojane s výškou 1,70m presne v dráhe pohybu podozrivej osoby. Nenápadné sledovanie však vyzerá trošku inak.

4. Skreslená skutočnosť
Mýtus: V televíznych kriminálnych filmoch možno osoby ľahko identifikovať dokonca aj pred veľkými budovami, bez ohľadu na to, kde sa daná osoba nachádza. Celá budova je zaberaná iba jedinou kamerou vďaka širokému uhlu záberu a všetky okná a dvere sú jasne viditeľné.

Skutočnosť: Čím je uhol záberu širší, tým je hustota pixelov na okrajoch nižšia. Dobrá identifikácia je obvykle možná len v stredovej časti obrazu s uhlom 45°. V okrajových oblastiach je buď príliš nízka hustota pixelov alebo os zorného uhla nie je pre sledovanie páchateľa optimálna. Pre všeobecný prehľad sú široké uhly záberov praktické, ale identifikácia nie je vždy možná.

5. Celková integrácia
Mýtus: Vyšetrujúci detektívi rýchlo a ľahko prepínajú medzi kamerami na bankomatoch, dopravnými kamerami a bezpečnostnými kamerami v metre. Štát má „oči a uši“ všade.

Skutočnosť: Vyšetrujúce orgány v skutočnosti čelia opačnému problému: Napriek tomu, že v mnohých extrémnych prípadoch by mohla celková integrácia dokonca zachrániť životy, žiadna neexistuje. Dôvodom je to, že máme mnoho rôznych systémov pre bezpečnostné obrazové sledovanie, ale nie je žiadne štandardné rozhranie. Navyše väčšina systémov pracuje v režime off-line.

6. Používanie makiet kamier
Mýtus: Kamery v dnešnej dobe visia takmer všade a sú dobre vidieť – v obchodoch, na čerpacích staniciach atď. Preto každý zákazník vie, že je sledovaný. V nadväznosti na to samotná inštalácia makiet kamier odrádza zlodeja.

Skutočnosť: Dokonca aj amatér dokáže veľmi ľahko rozlíšiť, či je kamera falošná alebo nie. To znamená, že pokus o zastrašenie zlodejov maketou kamery môže mať úplne opačný účinok. Môže zlodejom vyslať správu: „Rýchlo do práce – nikto sa nepozerá!“

7. Dokonalá údržba kamier
Mýtus: V televízii kamery nie sú nikdy zaprášené, nie sú na nich žiadne pavučiny a sklo samozrejme nie je nikdy špinavé. Zorné pole je plne viditeľné a nie je blokované vetvami ani žiadnymi inými predmetmi.

Skutočnosť: Málo zákazníkov si robí starosti s čistením svojej kamerovej technológie a len zriedka uzatvárajú servisné zmluvy. Až vtedy, keď majú po mimoriadnej udalosti vyhodnotiť záznamy, majitelia bezpečnostného kamerového systému často zistia, že údržba bola nedostatočná a zábery sú nepoužiteľné. A to už býva príliš neskoro.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ